Cirkulárna návšteva: Triedený zber textilu sa už čoskoro stane realitou

Bratislava, 04. november 2024 I Seesame, Circular Slovakia

Od 01. 01. 2025 bude na Slovensku zavedený povinný triedený zber textilu, ktorý je súčasťou širšej snahy Európskej únie o znižovanie environmentálneho dopadu výroby a spotreby textílií. Na Slovensku je podľa oficiálnych zdrojov textilný odpad na úrovni približne 15 800 ton ročne, niektoré odborné odhady hovoria až o množstve okolo 100 000 ton za rok, pričom väčšina pochádza z domácností.

Textilná spotreba v Európe vytvára priemerne štvrtý najvyšší tlak na životné prostredie a klímu, hneď po potravinách, bývaní a mobilite. Podľa odhadov agentúry EEA sa v roku 2020 vyprodukovalo v krajinách Európskej únie v priemere 16 kíl nepotrebného a použitého textilu na osobu. Z toho len štvrtina sa vyzbierala na opätovné použitie a recykláciu. Preto je potrebné navýšiť kapacitu triedenia a recyklácie, aby sa zabezpečilo lepšie a cirkulárne využitie použitých textílií.1.

Od budúceho roka budú všetky členské štáty povinné zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu textilu. Táto povinnosť neobíde ani Slovensko. Dnes je do triedeného zberu textilu na Slovensku zapojených odhadom 77 % obcí. Z výsledkov textilnej štúdie a dotazníkového prieskumu, ktorý autori štúdie realizovali v súčinnosti so ZMOS, vyplýva, že obce najčastejšie zabezpečujú zber textilu prostredníctvom špecializovaných kontajnerov, zberných dvorov, swapov alebo charitatívnych zbierok. Platí, že čím je väčší počet obyvateľov v obci, tým je zapojenosť obce do triedeného zberu textilu väčšia2.

Ako je to so zberom textilu na Slovensku dnes?

Na Slovensku pôsobí viacero spoločností, ktoré realizujú zber prostredníctvom špeciálnych zberných nádob na použité oblečenie alebo cez účasť v komunálnych programoch, ako napríklad sezónny zber, kde obce alebo mestá zbierajú použité oblečenie. Okrem týchto spoločností tu pôsobia aj dve veľkokapacitné triediace strediská – spoločnosti TEXTILE house a HUMANA, v ktorých je textil ďalej dotrieďovaný a klasifikovaný na základe jeho stavu, materiálu, potenciálu na opätovné použitie a cieľového trhu.

Spolu so zavedením triedeného zberu textilu sa tiež očakáva zvýšený nárast textilu určeného na opätovné použitie. Obe spoločnosti preto prijali proaktívne opatrenia, ako je napríklad investovanie do nových triediacich technológií, či navýšenie kapacity. „Každoročne navyšujeme našu kapacitu o 5–7 %, a inak tomu nebude ani v roku 2025. V roku 2024 plánujeme vytriediť 7 500 ton textilu, v budúcom roku to bude určite viac ako 8 000 ton. To znamená, okrem pozitívneho vplyvu na životné prostredie, aj nové pracovné príležitosti v Martinskom okrese,“ hovorí Jana Kavalierová, Financial and Compliance Manager zo spoločnosti HUMANA a Triediaceho centra.

Spoločnosť TEXTILE house nakupuje spotrebný textil predovšetkým zo západnej a severnej Európy, pričom denne spracuje vo svojom triediacom centre v Senci s rozlohou 16,000 m² v priemere 110 ton textilu. Viac ako 70 % týchto materiálov sa triedi za účelom ich opätovného použitia, z čoho 30-40 % sa predáva prostredníctvom ich siete 175 second-hand a vintage obchodov v 11 európskych krajinách vrátane Slovenska. „V spoločnosti TEXTILE house sa usilujeme vytvárať pridanú hodnotu naprieč celým európskym hodnotovým reťazcom, čo je zdôraznené v našom pevnom partnerstve so spoločnosťou Refashion France, prvou európskou organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) pre rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV) v oblasti textilu. Taktiež sa hrdo hlásime k tomu, že sme jediným partnerom spoločnosti Refashion pre oblasť triedenia textilu v strednej a východnej Európe. S cieľom posilniť náš pozitívny dopad na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie, splniť rastúce požiadavky priemyslu a zastávať ešte významnejšiu úlohu v hodnotovom reťazci, sme popri iných úsiliach a iniciatívach, investovali aj do technológií vysledovateľnosti a systémov triedenia. Odhadujeme, že v roku 2024 spracujeme viac ako 20 000 ton textilu, pričom počas nasledujúcich piatich rokov máme záujem túto kapacitu zdvojnásobiť,“ povedala Jane Nielsen, konateľka spoločnosti TEXTILE house v októbri tohto roku počas diskusie za okrúhlym stolom, ktorú spoluorganizovali Circular Slovakia a Český cirkulární hotspot, a ktorá sa konala v TEXTILE house ako súčasť cirkulárnej návštevy. Viac ako 20 účastníkov z Maďarska, Česka, Francúzska a Slovenska diskutovalo o budúcnosti cirkulárnej ekonomiky v textilnom priemysle, najmä z pohľadu výziev a príležitostí spojených s povinnosťou pre samosprávy zaviesť od 1. januára 2025 triedený zber pre textil a implementáciou rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) pre textil.

Spoločnosti ako TEXTILE house či HUMANA prispievajú k budovaniu cirkulárnejekonomiky prostredníctvom udržateľného manažmentu spotrebiteľského textilu. Ich aktivity pomáhajú zvyšovať mieru opätovného použitia textilu.„Cirkulárna ekonomika zohráva v textilnom reťazci kľúčovú úlohu. Postspotrebiteľský textilsa takto nestáva odpadom, ale dostáva druhý život,“ konštatuje Denisa Rášová predsedníčka platformy Circular Slovakia.

Najvhodnejšia by bola rozšírená zodpovednosť výrobcov

Triedený zber textilu sa stane na Slovensku a v EÚ povinným od 1. januára. Niektoré štáty však už dnes realizujú efektívny zber a financovanie textilu, pričom jedným z najefektívnejších sa aktuálne javí francúzsky model. Francúzsky systém zberu textilu využíva princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov, kde výrobcovia platia poplatky do spoločnosti Refashion, ktorej úlohou je zabezpečovať prevenciu a nakladanie s textilnými výrobkami po skončení ich životnosti pre spoločnosti, ktoré tieto výrobky uvádzajú na trh. Refashion poskytuje svoje služby rôznym stranám zainteresovaným v zbere textilu: obchodníkom, prevádzkovateľom triedenia a zberu, miestnym a verejným orgánom, realizátorom projektov či širokej verejnosti3.

Denisa Rášová z Circular Slovakia dopĺňa: „Slovensko sa môže stať lídrom v oblasti nakladania s postspotrebiteľským textilom a vzorom pre ďalšie krajiny, podobne ako pri zálohovom systéme pre nápojové PET fľaše a plechovky. Je však nevyhnutné inšpirovať sa funkčnými systémami zo zahraničia, napríklad tým z Francúzska, zohľadniť lokálne špecifiká, no najmä spolupracovať so všetkými relevantnými hráčmi v hodnotovom reťazci textilu, ktorí prinášajú unikátne know-how, skúsenosti a technológie.“

Potrebu aplikovať systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov na textil zdôrazňujú aj organizácie zodpovednosti výrobcov. „Tak ako pre iné prúdy odpadu z vyhradených výrobkov je rozšírená zodpovednosť výrobcov vhodným režimom na zavedenie funkčného systému zberu a spracovania textilného odpadu. To znamená zodpovednosť by sa mala vzťahovať na výrobcov a tí by mali v plnej miere zabezpečiť fungovanie celého systému. Výrobcovia textilu by tak mali zodpovedať za celý životný cyklus ich výrobkov – od ich návrhu, cez predchádzanie vzniku odpadu a posilnenie opätovného použitia až po ich recykláciu alebo iné zhodnotenie,“ vysvetľuje Martina Rodenáková, riaditeľka oddelenia vonkajších vzťahov a právnych služieb z OZV ENVI – PAK.

Triedený zber textilu je výzvou aj pre obce

Ministerstvo životného prostredia v júli publikovalo Metodickú príručku pre obce k nakladaniu s textilom od 1. 1. 2025, ktorá určuje, že povinnosť zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu textilu budú mať obce. Príručka definuje dva spôsoby, ako sa obce môžu vysporiadať s textilným odpadom. Prvý je jeho zber a odovzdanie zazmluvnenej firme, ktorá má zabezpečiť, že bude zrecyklovaný a vykázať túto povinnosť štátu. Druhý spôsob je postúpiť textil vhodný na opätovné použitie ďalej ľuďom, avšak tento textil sa už do štatistiky o vytriedení nezarátava4. Sú však obce na túto povinnosť pripravené?

Napríklad mesto Bratislava už dnes napĺňa legislatívne podmienky tým, že zber textilu a šatstva prebieha na jeho území v režime odpadu. Daniel Kleman, vedúci oddelenia životného prostredia mesta Bratislava upozorňuje, že takáto situácia vôbec nie je samozrejmosťou v iných obciach: „Viaceré obce na Slovensku sa stretávajú s tým, že množstvo a kvalita vyzbieraného textilu na ich území nespĺňa parametre, ktoré by zberovým spoločnostiam umožňovali predaj tohto textilného odpadu. Preto zberové spoločnosti žiadajú od samospráv, aby im tento systém financovali, na čo samosprávy, samozrejme, nie sú pripravené, keďže s takouto možnosťou nepočítali a nemajú ju ani zahrnutú vo svojich rozpočtoch.“

Ľubica Vargová, environmentálna konzultantka z OZV NATUR-PACK ho dopĺňa: „Pomohlo by, keby v zákone bolo jasne dané, akým spôsobom sa má textil zbierať, ale predovšetkým kto má financovať celý systém. Férovejším riešením by bola už spomínaná rozšírená zodpovednosť výrobcov, kedy by celý systém financovali samotní výrobcovia a nie obyvatelia, teda obce, ako tomu bude od roku 2025.“

Zavedenie triedeného zberu textilu so sebou prinesie rôzne výzvy, ale aj potenciál, ako výrazne znížiť textilný odpad. Kľúčové bude zabezpečiť nielen dostatok zberných miest a efektívnu logistiku, ale aj ďalšie nakladanie s textilom, jeho umiestnenie na trh, zhodnotenie textilného odpadu a v neposlednom rade aj vytvorenie odbytu pre recyklovaný textil. Nakoniec až prax ukáže, ako rýchlo sa systém podarí zaviesť a aké výsledky prinesie.

To, akým spôsobom bude nakoniec triedený zber textilu financovaný, rozhodnú členské štáty Európskej únie. Aktuálne je Smernica o odpadoch, ktorá bude definovať spôsob fungovania a financovania systému zberu textilu v procese revízie. Súčasný návrh Smernice počíta so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako povinným mechanizmom pre všetky členské štáty. Veríme, že Slovensko bude aktívne participovať na zmene Smernice spolu s ďalšími členskými štátmi EÚ, nakoľko je v našom spoločnom záujme mať nastavený spoločný systém, ktorý bude fungovať. Výsledky môžeme očakávať na jar v roku 2025.

  1. https://www.eea.europa.eu/en/topics/in-depth/textiles?activeTab=fa515f0c-9ab0-493c-b4cd-58a32dfaae0a

  2. Štúdia vypracovaná EKOS pre Ministerstvo životného prostredia. (2022). ŠTÚDIA NA POSÚDENIE ZAVEDENIA SYSTÉMU PRE NAKLADANIE S ODPADOM Z TEXTILU, VRÁTANE POSÚDENIA ZAVEDENIA ROZŠÍRENEJ ZODPOVEDNOSTI VÝROBCOV (RZV) PRE TEXTIL A ZBER DÁT O OPÄTOVNOM POUŽITÍ TEXTILU. EKOS. https://www.minzp.sk/odpady/textil/

  3. Štúdia vypracovaná EKOS pre Ministerstvo životného prostredia. (2022). ŠTÚDIA NA POSÚDENIE ZAVEDENIA SYSTÉMU PRE NAKLADANIE S ODPADOM Z TEXTILU, VRÁTANE POSÚDENIA ZAVEDENIA ROZŠÍRENEJ ZODPOVEDNOSTI VÝROBCOV (RZV) PRE TEXTIL A ZBER DÁT O OPÄTOVNOM POUŽITÍ TEXTILU. EKOS. https://www.minzp.sk/odpady/textil/

  4. Ministerstvo životného prostredia. (2024). Metodická príručka pre obce k nakladaniu s textilom od 1. 1. 2025.MINŽP. https://www.minzp.sk/files/metodicka-prirucka-textil-final_26_07_2024.doc

 

sk_SKSK
en_GBEN sk_SKSK