Právo na opravu v praxi: medzi legislatívou, biznisom a zmenou správania

Bratislava, 27. február 2026 | Circular Slovakia – Pamela Palková, odborná asistentka

Predlžovanie životného cyklu výrobkov patrí medzi kľúčové piliere cirkulárnej ekonomiky a udržateľnej spoločnosti. V čase rastúcej spotreby a tlaku na prírodné zdroje sa stáva strategicky nevyhnutné hľadať spôsoby, ako produkty využívať dlhšie, efektívnejšie a zodpovednejšie. Opravy, opätovné použitie či zdieľanie výrobkov zohrávajú zásadnú úlohu pri znižovaní odpadu aj uhlíkovej stopy. Diskusia o práve na opravu preto nie je len legislatívnou témou, ale aj otázkou zmeny spotrebiteľského správania a biznis modelov.

Právo na opravu: čo prináša nová legislatíva

Od júla 2024 vstúpila do platnosti nová legislatíva EÚ známa ako právo na opravu, ktorá bude na Slovensku plne účinná od 31. júla 2026. Upravuje Občiansky zákonník aj Zákon o ochrane spotrebiteľa a reflektuje rastúcu potrebu systematicky podporovať opravy výrobkov.

Smernica EÚ 2024/1799 o spoločných pravidlách na podpory opravy tovaru zavádza štyri hlavné opatrenia:

Povinnosť pre výrobcov zabezpečiť opravu výrobku po uplynutí zákonnej 2-ročnej zodpovednosti za vady, a to bezplatne alebo za primeranú cenu, ktorá zohľadňuje náklady na náhradné diely, prácu a maržu. Podľa aktuálne platnej verzie smernice sa povinnosť opravy týka týchto skupín tovaru: práčky a sušičky bielizne, umývačky riadu, chladničky a mrazničky, televízory, mobilné a bezdrôtové telefóny, tablety, vysávače, zváracie stroje, servery, batérie e-bicyklov a e-kolobežiek. Tento zoznam sa môže časom rozširovať.
Európsky informačný formulár, v ktorom sa uvedie druh poruchy, cena a dĺžka opravy, pomôže spotrebiteľom vyhodnotiť a porovnať opravárenské služby. Pre obchodníkov bude dobrovoľný.
Vznik online platformy pre opravy, ktorá vytvorí register opravovní v jednotlivých členských štátoch EÚ. Jej spustenie je naplánované od roku 2028.
Predĺženie zákonnej zodpovednosti za vady o 12 mesiacov v prípade opravy výrobku, pričom zákazník si bude môcť vybrať medzi opravou a výmenou.

„Oprava by nemala spotrebiteľa odrádzať. Výzvou však zostáva, že cena náhradných dielov a opravy môže byť v niektorých prípadoch vyššia ako kúpa nového výrobku,“ uvádza zástupca MH SR, Milan Šimkovič.

Podľa zástupcu rezortu sa na Slovensku v rámci implementácie zo strany štátu plánuje podpora vzdelávacích a informačných kampaní, avšak zatiaľ je to len v štádiu diskusie. Pomoc pri zavádzaní nových povinností do biznis modelov podnikov teda zostáva otvorená.

Príklad z praxe: IKEA dáva druhý život nábytku

Dobrým príkladom z praxe je iniciatíva Druhý život nábytku spoločnosti IKEA, ktorá umožňuje zákazníkom odpredať použitý nábytok späť do obchodného domu . Projekt pôvodne začínal s detskými produktmi, keďže deti z nich rýchlo vyrastú, no dnes zahŕňa už viac ako 15 000 položiek.

Prieskum z Anglicka ukazuje, že „zákazník, ktorý nakupuje v oddelení Druhého života nábytku, sa vráti do IKEA v priemere päťkrát za rok, zatiaľ čo člen IKEA Family, ktorý nakupuje v obchodnom dome, sa vracia v priemere trikrát za rok,“ uvádza Ivana Tilešová, sustainability leaderka, z IKEA. To len potvrdzuje, že tento projekt predstavuje pre IKEA nielen hodnotovú, ale aj strategickú investíciu.

Zákazníci sú zároveň motivovaní aj priamo v e-shope, kde vidia dostupnosť rovnakého výrobku aj v sekcii Druhý život nábytku za nižšiu cenu. IKEA tak podporuje uvedomelé rozhodovanie a predlžovanie životnosti výrobkov. Komunikácia cirkulárnych princípov je pritom prítomná naprieč celým obchodným domom aj online prostredím. „Chýba vám jedna skrutka v skrini? Alebo by sa zišlo vymeniť pánty? Ak namiesto kúpy nového nábytku opravíte svoj starý, potešíte tým nielen životné prostredie, ale aj svoju peňaženku.“ Takéto odkazy podčiarkujú snahu spoločnosti prepájať svoj obchodný model s princípmi cirkulárnej ekonomiky.

Príklad z praxe: Je potrebné naučiť ľudí opravovať veci alebo opraviť vzťah ľudí k veciam? V Baterkárni sa deje oboje.

Iný prístup reprezentuje Baterkáreň – sociálny podnik v Trnave, ktorý kombinuje bezobalový obchod, reuse centrum a komunitné aktivity ako skupinové opravy, workshopy či swapy. Jeho cieľom je nielen naučiť ľudí opravovať veci, ale aj budovať ich vzťah k nim.

„Snažíme sa im odovzdať emóciu, spolupatričnosť, solidaritu, pomoc, podporu, pretože pokiaľ je stále lacnejšie si kúpiť niečo nové, tak my nemáme šancu,“ hovorí Simona Hlaváčová, zakladateľka Baterkárne. Zároveň platí, že ak si ľudia niečo sami opravia alebo vyrobia, majú v rukách jedinečný predmet, ku ktorému si vytvárajú osobnejší vzťah. To je atraktívne najmä pre mladú generáciu, ktorá hľadá možnosti ako sa odlíšiť.

Simona Hlaváčová z Baterkárne zároveň dodáva: „Neexistuje perfektná udržateľná bublina. Fungovanie v súlade s princípmi udržateľnosti naráža na limity na strane dizajnu aj trhu, preto opravovanie nie je vždy možné, jednoduché, či ekonomicky výhodné.“

Keď komunikácia mení spotrebiteľské správanie

Spoločnosť IKEA kladie dôraz na pravdivé a nezavádzajúce posolstvá a využíva priestor predajne na strategickú komunikáciu smerom k zákazníkom. „Zákazníci na Slovensku sú motivovaní opravou a šetrením. Na zákazníkov neplatia len zľavy, ale návod na to, ako ušetriť v domácnosti,“ uvádza Ivana Tilešová. Preto IKEA prispôsobuje komunikáciu tak, aby ukazovala konkrétne spôsoby, ako môžu domácnosti ušetriť. Aj preto ide o oblasť, v ktorej je správna komunikácia stále náročná.

Komunikácia Baterkárne je osobnejšia, otvorenejšia a postavená na hodnotách a zážitkoch. Volí aj priamočiarejší jazyk: „Nemusíš to mať, nová kolekcia nie je potrebná.“ Dôraz kladie na emócie, komunitu a služby.

Ako predchádzať greenwashingu v komunikácii

Firmy už dnes nesú zodpovednosť za pravdivosť environmentálnych tvrdení, ktoré komunikujú smerom k spotrebiteľom. Preto sa im odporúča ako prvý krok urobiť si dôkladnú analýzu existujúcich tvrdení a označení a posúdenie ich súladu s platnými pravidlami.

Nasleduje nastavenie interných procesov, ktoré zabezpečia, že každé nové tvrdenie alebo označenie bude posudzované z hľadiska jeho preukázateľnosti. Súčasťou tohto prístupu je aj rozhodnutie, o ktoré nezávislé certifikačné schémy sa firma oprie, aby vedela svoju komunikáciu udržateľnosti transparentne a zrozumiteľne doložiť.

Generačný posun: medzi zručnosťou a hodnotami

Rozdiel medzi generáciami v prístupe k opravám je výrazný a má viacero príčin. Staršie generácie vyrastali v prostredí nedostatku, kde bolo prirodzené veci opravovať, udržiavať a maximálne využívať ich hodnotu. Disponovali praktickými zručnosťami aj základným náradím, pričom oprava bola bežnou súčasťou každodenného života.

Mladšie generácie naopak vyrastali v období dostupnosti lacných výrobkov a globalizovaných dodávateľských reťazcov. Oprava sa postupne presunula z domácností do servisných služieb, pričom mnohí ľudia dnes nemajú čas, vybavenie ani skúsenosti na vlastnú opravu. Zároveň je sieť opravárenských služieb na Slovensku obmedzená a často málo viditeľná. „Informácie o opravároch a opravovniach sa často šíria len ústnym podaním. Tieto služby nie sú vždy vyhľadateľné online, keďže mnohí opravári sú už v dôchodkovom veku. Preto potrebujeme legislatívu, ako je právo na opravu, a spolu s tým podporiť vznik nových služieb a pracovných miest v segmente opráv,“ pomenúva problém Simona Hlaváčová.

Zmena spotrebiteľského správania zostáva výzvou. Napriek tomu mladšie generácie prinášajú nové impulzy. Sú citlivejšie na environmentálne témy, inklinujú k opätovnému využívaniu výrobkov a zároveň hľadajú cenovo dostupné riešenia. Aj preto patria medzi hlavných zákazníkov Druhého života nábytku v IKEA, kde zohráva rolu kombinácia ceny, udržateľnosti a dostupnosti. Podľa štatistík sa produkt z druhej ruky predá v priemere do 1,5 dňa.

Budúcnosť opráv tak pravdepodobne nebude stáť len na návrate k minulým zručnostiam, ale na kombinácii regulácií predlžujúcich životnosť výrobkov, dostupnosti existujúcich a rozvoja nových služieb, digitálnych platforiem a posunu hodnôt smerom k väčšej zodpovednosti za výrobky, ktoré používame. Kľúčom pritom bude aj podpora dopytu po kvalitných a trvácnych výrobkoch, aj za cenu vyššej počiatočnej investície a podpora podnikateľského prostredia.

—

Tento článok vznikol ako výstup podujatia “Cirkulárne raňajky a návšteva v IKEA” na tému “Cirkularita v praxi – od dizajnu po spätný odber”, ktoré zorganizovala platforma Circular Slovakia dňa 27.februára 2026 v spolupráci s IKEA Bratislava.