Správa z podujatia: Ako na ESG vykazovanie

27.5.2024 I Circular Slovakia

Kritériá „environmental, social, and governance“, skrátene ESG, sú dnes horúcou témou, ktorá vzbudzuje pozornosť nielen medzi podnikmi, ktoré budú mať čoskoro povinnosť vykazovať nefinančné informácie o environmentálnych, sociálnych a riadiacich aspektoch podnikania, ale aj medzi zodpovednými menšími podnikmi a odbornou verejnosťou, ktorých sa táto problematika týka iba okrajovo. Ako sa pripraviť na vykazovanie udržateľnosti krok za krokom? Čo, ako a kedy komunikovať? Ako financovať projekty v oblasti dekarbonizácie priemyslu a čo by ste mali vedieť o čerpaní verejných zdrojov? Odpovede na tieto otázky priniesli raňajky spoluorganizované platformou Circular Slovakia a združením Investment Support Association.

Členské štáty majú povinnosť transponovať Smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD – Corporate Sustainability Reporting Directive) do národnej legislatívy do konca júna 2024.

Povinné vykazovanie pre všetky veľké spoločnosti je už na dohľad, v roku 2025 budú musieť tieto subjekty vykazovať nefinančné ukazovatele za uplynulý rok. Postupne sa do roku 2028 budú pridávať ďalšie typy subjektov s výnimkou nekótovaných malých a stredných podnikov, pre ktoré European Financial Reporting Advisory Group (EFRAG) pripravuje dobrovoľné štandardy. Tie sú dostupné zatiaľ iba v podobe konceptu a sú otvorené konzultácie na ich pripomienkovanie.

Vykazovanie krok za krokom

Ako sa má podnik pripraviť na vykazovanie? Prvým krokom je podľa Žofie Žugecovej, ESG manažérky v PwC, zabezpečiť dedikovaný odborný personál s dostatočnou dostupnosťou na výkon funkcie. Následne je nutné posúdiť aktuálny stav aktivít v oblasti ESG, absolvovať analýzu dostupnosti dát, zmapovať zainteresované strany, hodnotový reťazec, posúdiť významnosť ESG tém z pohľadu dvojitej materiality aj za pomoci zainteresovaných strán a začať s implementáciou.

„Dvojitá významnosť znamená identifikáciu významných vplyvov spoločnosti na svoje okolia ale aj rizík a príležitostí v oblasti udržateľnosti, ktoré majú vplyv na firmu. Treba sa pozrieť na dáta, ktorými firma disponuje či už interne alebo od svojich partnerov a overiť ich relevanciu z pohľadu ESRS štandardov,“ objasnila Ž. Žugecová.

Posúdenie dvojitej významnosti je novinkou v porovnaní s inými medzinárodne uznávanými štandardmi ako napríklad GRI, európske štandardy sú komplexnejšie a užívateľsky náročnejšie. Firmám odporúča expertka začať čím skôr, napríklad aj prostredníctvom zberu dát cez Excel tabuľky a postupne prejsť na sofistikovanejšie softvérové riešenia.

Tie ponúkajú rôzne funkcionality ako napríklad push notifikácie, zaznamenávanie aktivity, priraďovanie zdrojových dokumentov k jednotlivých údajom pre účel budúceho auditu, zaznamenávanie kontrol, riadenie rôznych úrovní používateľov, kontrolu 4 očí a podobne. Zapojenie umelej inteligencie je skôr dlhodobý cieľ a zatiaľ vie zjednodušiť prípravu správy najmä z pohľadu prípravy textových zverejnení, či skúmania veľkého množstva dokumentov. Podľa slov odborníčky si „regulátor uvedomuje náročnosť zberu dát, napr. pre informácie z hodnotového reťazca ponúka 3-ročný odklad. Spoločnosť však musí transparentne komunikovať nedostupnosť údajov a popísať kroky, ktoré vykonala na získanie údajov z hodnotového reťazca.“

Hlavnými bariérami vykazovania sú nedostatok kapacít a ochoty vedenia investovať do vzdelávania zamestnancov. Podceňuje sa aj analýza a zber údajov, často sa táto fáza prípravy predlžuje niekoľko násobne oproti plánu. Malé a stredné podniky, ktoré chcú dobrovoľne vykazovať, sa aktuálne prikláňajú skôr k ustáleným GRI štandardom, keďže dobrovoľné EÚ štandardy pod taktovkou EFRAG sú ešte v procese tvorby. MSP si v nich budú môcť vybrať z troch náročností vykazovanie, pričom prvá úroveň nebude zahŕňať ani dvojitú významnosť.

Ako sa pripraviť na ESG komunikáciu

Podľa dát z prieskumu Ako sa máte Slovensko, na ktorom spolupracovala prieskumná agentúra MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame, Sociologický ústav SAV a Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, až 65 % respondentov považuje za dôležité, aby firmy venovali viac pozornosti informovaniu verejnosti o environmentálnom a sociálnom dopade ich aktivít a aby tieto informácie aj transparentne zverejňovali.

Podľa slov Anny Michalkovej, Head of PublicAffairs & Partner v Seesame, čím viac firmy transparentne hovoria o svojej kultúre a hodnotách, tým majú možnosť získať väčšiu dôveru a afinitu zákazníkov.

„Prieskum odhalil, že udržateľné firmy a značky sú v kurze. ¾ opýtaných s vyšším vzdelaním je ochotných zaplatiť viac za produkty alebo služby označené ako ekologické alebo spoločensky zodpovedné. Pre polovicu respondentov sú záväzky v oblasti udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti dôležité aj pri hľadaní zamestnania,“ doplnila A. Michalková.

Dáta a reporty sú základom pre prípravu ESG komunikačnej stratégie, ktorá má cieliť aj dovnútra spoločnosti aj von. Odborníčka odporúča nastaviť komunikáciu podľa potrieb zákazníka, iná bude pre biznis partnera a iná pre koncového zákazníka, postaviť komunikované posolstvá na dátach či prieskumoch, zahrnúť všetkých stakeholderov, no najmä komunikovať skôr menej ako viac.

Cesta spoločnosti CTP Slovakia k lídrovi v oblasti ESG

V roku 2020 vydala spoločnosť CTP, developer a manažér komerčných nehnuteľností, prvý zelený dlhopis. O rok neskôr už bola spoločnosť najväčším európskym emitentom tohto cenného papiera vo svojom segmente. Motiváciou v tom čase bolo expandovať, čo sa aj firme poradilo a získali konkurenčnú výhodu. Podľa slov Petra Janka, Head of Property Management v CTP Slovakia, v aktivitách v oblasti ESG bude CTP pokračovať aj popri meniacich sa vplyvoch na realitnom trhu, pretože tak firma vracia späť časť toho, čo jej životné prostredie a krajina ako taká poskytli.

Spoločnosť povinne zbiera a vykazuje dáta vyplývajúc zo CSRD, EÚ taxonómie a voči GRESB, čo je nezávislá organizácia poskytujúca overené údaje o ESG výkonnosti a globálny benchmark pre finančné trhy v oblasti nehnuteľností. Okrem toho spoločnosť dobrovoľne reportuje voči organizácii Sustainalytics, ktorá rovnako poskytuje externe overené hodnotenia a analýzy pre investorov.

Zbieranie dát plánuje spoločnosť po piatich rokoch preniesť z excel formátu do automatizovaného nástroja, čo im uľahčujú napríklad aj inštalované merače na spotrebu energií, ktoré sú prepojené priamo s účtovným softvérom.

Podľa zástupcu spoločnosti si súlad s ESG vyžaduje nemalé náklady, pretože na prevádzkovanie spôsobom ohľaduplným voči životnému prostrediu a komunitám sú potrebné finančné zdroje. V konečnom dôsledku aktivity v oblasti ESG CTP prinášajú výhodnejšie financovanie, zvyšujú hodnotu firmy a zlepšujú postavenie na trhu. Z ESG sa stal ich štandardizovaný prístup k biznisu, ku klientom a k okoliu tzv. CTParkov.

Každý ich klient by mal akceptovať základné princípy ESG, aby došlo k spoločnému obchodu s CTP.

Financovanie projektov v oblasti dekarbonizácie

Verejné zdroje ponúkajú viacero možností financovania projektov v oblasti dekarbonizácie. Jedná sa konkrétne o Plán obnovy a odolnosti (POO), Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) cez ProgramSlovensko 2021-2027, Regionálnu investičnú pomoc (RIA)poskytovanú z rozpočtu SR a programy priamo riadené Európskou komisiou, medzi ktoré patrí napríklad Horizont Európa, LIFEErasmus+, Inovačný fond, EIT a iné. Tieto programy sú spojené s vyššou investíciou a inováciou, sú projektovo orientované a uchádzači v nich majú nižšiu úspešnosť, pretože sa porovnávajú v rámci celej EÚ.

Všetky programy okrem priamo spravovaných EÚ spadajú pod schémy štátnej pomoci. „Jedna z piatich oblastí podpory v rámci POO je zelená ekonomika, pri ostatných schémach možno podporu pre zelené projekty nájsť pod inováciami, zvyšovaním konkurencieschopnosti, digitalizáciou, R&D alebo obnoviteľnými zdrojmi,“ objasnila Zuzana Palkechová, Incentives & Investment Projects Leader z PwC Tax. Z. Palkechová odprezentovala aj prehľadnú tabuľku, ktorá porovnáva jednotlivé schémy z pohľadu obsahu, resp. projektového zámeru a procesu ako časová náročnosť na prípravu projektu, jeho vyhodnotenie a pod.

Regionálna investičná pomoc nie je žiadnou novinkou. Je vhodná najmä pre výrobné podniky, ktoré rozširujú výrobu, vytvárajú nové pracovné miesta alebo napríklad otvárajú technologické centrum,“ poznamenal Tomáš Salíni, riaditeľ odboru investičných projektov z agentúry SARIO. Jej výhodou v porovnaní s inými podpornými mechanizmami je, že žiadosti možno predkladať kedykoľvek, nevyžaduje sa prieskum trhu či verejné obstarávanie a vykazovanie je v porovnaní v EŠIF alebo POO jednoduchšie. Možno ju čerpať v podobe dotácií, príspevku na nové pracovné miesta, alebo nepriamo cez daňové úľavy, prevod či nájom nehnuteľnosti vo verejnom vlastníctve. Rozhodujúcim faktorom pre výšku pomoci je okres.

„Čím je spoločnosť lokalizovaná viac na východ Slovenska, tým vyššiu maximálnu intenzitu pomoci môže získať, až do 60 %.

MSP môžu mať maximálnu pomoc teoreticky navýšenú o ďalších 20% bodov. Bratislavský kraj je z pôsobenia RIA vyňatý. Každý projekt je ale posudzovaný individuálne a je potrebné mať realistické očakávania,“ dodal T. Salíni. Zástupca SARIO predstavil aj novinku, mimoriadnu investičnú pomoc, ktorá má podobný základ ako RIA, no vzťahuje sa iba na priemyselnú výrobu v odvetviachstrategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, výrobu kľúčových komponentov alebo kritických surovín pre oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov alebo vybavenia na zachytávanie a uskladnenie CO2.

Výstupy diskusných stolov

V rámci diskusných stolov sa účastníci zamerali najmä na problematiku zberu dát. Dáta možno podľa expertiek získavať troma spôsobmi; legálnou cestou pomocou dodatkov zmlúv a špecifikovaním zmluvnej pokuty z nedodržania záväzku, budovaním vzťahov s dodávateľmi alebo motiváciou, v prípade B2C segmentu napríklad zľavou z nákupu ďalšieho tovaru. Firmy by sa však zberu dát obávať nemali, nejaké dáta už zbierajú a existuje aj stabilný set výnimiek ako napríklad informácie považované za obchodné tajomstvo.

Diskutujúci otvorili aj tému komunikácie a kompetencií v ESG. Ešte pred externou komunikáciou je potrebné získať ambasádorov z radov zamestnancov. Najčastejšie oddelenia poverené ESG sú HR, compliance alebo komunikácia. Ideálne nastavenie je také, kde tok informácií a výkonná agenda prebieha priamo medzi ESG pracovníkmi a vedením spoločnosti.

Druhý diskusný stôl sa zameral najmä na podmienky výziev a proces získavania podpory. Experti odporúčajú naštudovať si podmienky v predstihu, v niektorých výzvach sa nesmie začať realizovať investícia pred podaním žiadosti. Predloženie biznis plánu prípadne investičného zámeru býva často podmienkou. Experti konštatovali, že veľa výziev sa týka výskumu a vývoja. Pri štandardných projektoch, ktoré nezahŕňajú výskum, vývoj a inovácie, si môže investor stále žiadať o RIA, má však o niečo nižšiu šancu na pomoc v porovnaní s projektami s R&D prvkom.

Prieskum medzi členmi CS a ISA

Počas podujatia boli publiku kladené otázky na vzorke 23 respondentov z radov CS a ISA.

> Polovica z opýtaných vníma ESG ako príležitosť na rast, menšia časť ako problematiku, v ktorej sa chce zorientovať.

> 8 respondentov (35 %) malo predošlú skúsenosť s nefinančným vykazovaním, z toho dve spoločnosti začínajú vykazovať podľa európskych štandardov.

> Pozitívnou správou je, že 80 % opýtaných komunikuje o ESG témach smerom dovnútra so svojimi zamestnancami alebo smerom von voči zákazníkom, médiám, dodávateľom a ďalším.

> Za najväčšie bariéry ESG komunikácie považujú respondenti najmä neznalosť témy, príliš veľa informácií a dát alebo nedostatočnú dôležitosť zo strany vedenia.

> Polovica respondentov nemá skúsenosť s podpornými mechanizmami. Tí, ktorí zdroje čerpali, využívali najmä EŠIF (25 %), regionálnu investičnú pomoc (20 %) alebo programy priamo riadené EK (20 %).

> Pri čerpaní verejných zdrojov považujú za najväčší problém ich administratívnu náročnosť a zdĺhavosť procesu.